Po desiatich rokoch opäť na začiatku

Písanie blogu môže mať veľa výhod. Niekomu prináša radosť, inému peniaze či slávu. Ja som však našiel ešte jeden benefit, ktorý využívam najčastejšie. Je to ako vnútorná očista. Myšlienky, nápady, koncepty. To všetko môžem dať na papier a nechať to žiť vlastným životom. A asi to patrí k súčasnej generácii, že to nerobí v tichu svojho diára, ale pred obecenstvom celého sveta.

Moju myseľ v posledných mesiacoch atakuje priam záplava myšlienok. Občas spôsobia to, čo skutočná záplava - rozvrat, deštrukciu toho, čo bolo "mojim", niekedy aj smútok. Stojím pred dôležitou úlohou, snáď jednou z najdôležitejších v mojom živote. Spoločenstvo Eliáš, v ktorom som duchovne i fyzicky vyrastal vyrástlo. Jedna teória rastu hovorí, že rast sa realizuje v etapách, určitých skokoch. A ja myslím, že sa teraz ako spoločenstvo pred takým skokom nachádzame.

Rozhodol som sa vydať na cestu nového Eliáša. Ešte neviem presne, kto sa na túto cestu so mnou vydá. Ľudia a okolnosti sa menia, menia sa aj záľuby ľudí, ich voľný čas. A neviem ani to, ako sa Eliáš zmení. Jedno však viem už teraz. Že na tej ceste sa vlastne nebude meniť Eliáš. Budeme sa meniť my, ako ľudia, ktorí tvoria cirkev. Budeme sa meniť na živé kamene - living stones... Doteraz sme boli rolling stones :) Boh nás riadne roztočil a kdekoľvek sme prišli, roztočili sme to tiež. Boli sme ako veľká voda, čo všetko brala zo sebou. Kamene sa však akosi prestali točiť. Nemá to už povestnú paru. Možno to tak má byť. Predsa len, fungujeme už 10 rokov. Teraz je pred nami dôležitá výzva. Stanú sa z nás živé kamene? Keď apoštol Peter hovorí o cirkvi, pripodobňuje nás k stavebným prvkom, ktoré tvoria chrám živého Boha. Nie je to zvláštne? Povedali by sme, že múry cirkvi sú dogmy, prikázania, história, tradícia... A ak nie učenie, tak istotne velikáni: František, Dominik, Augustín, Tomáš.

Po desiatich rokov fungovania som opäť na začiatku. Mojou jedinou túžbou je vidieť cirkev, ktorá je horlivá, ktorá je ochotná vydávať svedectvo o Bohu, ktorá nie je nudná a zameraná len na svoje smiešne potreby. Mojim plánom je prejsť cestu transformácie a konečne prijať to, čo Boh pripravil pre túto krajinu.

V nedeľu sa chystá naša prvá pracovná skupina nad knihou Ricka Warrena. Viac však ako princípy a stratégie chceme hľadať to, čo z nás cirkev robí. A to bude možno najnepríjemnejšia pravda našej cesty. Že kamene musia ožiť. Bolestivý návrat z ignorancie, kompromisov, nezodpovednosti, neodpustenia, horkosti, tvrdosti do Božej reality. Zvládneme ho všetci? Verím, že náš Boh je Bohom nových nádejí a že svojho Syna poslal práve pre to, aby našiel stratené; aby spojil nalomenú trstinu a opäť zapálil hasnúci knôtik. A to sme my.